Európska sieť Pamäť a Solidarita

Posledné roky ukázali, že veľká väčšina diskusií vedených v štátoch strednej a východnej Európy týkajúcich sa minulosti sa sústreďovala a naďalej sústreďuje na problém existencie a fungovania miest pamäte. Boli, sú a určite ešte dlho budú podstatným faktorom utvárajúcim „historickú politiku” každého národa a štátu, ktorý si je vedomý svojej minulosti. Aj napriek akýchkoľvek diskusií zostáva fakt, že na základe miest pamäti sú budované a realizované programy historických spoločenstiev, a čo je najdôležitejšie – proces spomínania kolektívnej minulosti a formovania kolektívnej budúcnosti.

Zjednotená Európa stále častejšie siaha do svojich historických koreňov hľadajúc spojivo dovoľujúce budovanie spoločnej kultúry pamäti. Jasne o tom svedčí problém vzťahu k minulosti, ktorý je neustále prítomný vo vedeckých výskumoch a historických debatách. Nakoľko z politického a ekonomického hľadiska, ale tiež mnohých iných aspektov, sa Európa takmer modelovým spôsobom spája do jedného celku, vzťah k minulosti, vyplývajúce z nej skúsenosti a tiež sprevádzajúce ich emócie ukazujú akou ťažkou sa stáva konštrukcia spoločnej kultúry pamäti, ako hlboko je z tohto hľadiska náš kontinent ešte rozdelený. Rôzne skúsenosti z minulosti, nemožnosť vedenia otvoreného dialógu na túto tému zostávajú faktorom, ktorý takýto proces významne sťažuje. Rôzny stupeň historického vedomia, a predovšetkým rôzne a nie vždy pochopiteľné pre iných partnerov historické skúsenosti spoločenstiev jednotlivých európskych štátov spôsobujú, že vedenie otvoreného a solídneho, úcty plného voči faktom a skúsenostiam z minulosti, a predo všetkým zohľadňujúceho senzitivitu iných dialógu sa stáva mimoriadne komplikované. Pre ľudí, ktorí si túto skutočnosť uvedomujú sa potreba vytvorenia priestoru spoločného, európskeho dialógu o minulosti stáva výzvou.

Európa XX. storočia stále zostáva v tieni dvoch mimoriadne krvavých a ničiteľských svetových vojen a čo je zvlášť dôležité totalitných systémov –nemeckého národného socializmu a sovietskeho komunizmu. Toto strašné dedičstvo minulosti odtlačilo pečať na histórii celého európskeho kontinentu . Stalo sa spoločnou skúsenosťou/prežitím. Dedičstvom spoločným, a predsa rozdielnym ,pretože v pamäti jednotlivých štátov a národov sa zapísali úplne inak, dnes tiež nadobúdajú úplne iné významy. Tá rozdielnosť sa najlepšie prejavuje v symboloch a znakoch našej pamäti o minulosti, v miestach pamäti.

Konferencia o miestach pamäti, ich význame a roli v súčasnom svete, a predovšetkým vo vedenej historickej diskusii, má podľa organizátorov priblížiť a definovať ten problém, a tým sa pričiniť k pochopeniu kultúry pamäti našich susedov.

Myšlienka zorganizovania konferencie o miestach pamäti v štátoch strednej a východnej Európy v kontexte skúseností z minulosti sa narodila v roku 2005 v dobe mnohých, niekedy aj emočných diskusií, aké sme spoločne viedli s kolegami zo Slovenska, Maďarska, Rakúska, Nemecka pracujúc nad_ premisami projektu Európskej siete Pamäť a Solidarita. Je to efekt spoločnej práce vykonanej s myšlienkou o vytvorení priestoru nevyhnutne potrebného pre proces budovy európskej kultúry pamäte a dialógu o minulosti, výmeny skúseností a názorov. Spojovala nás v tej práci potreba formovania európskej kultúry pamäte založenej na dialógu a úcte k minulosti.

Krokom v tomto smere sa stalo utvorenie – na základe spoločnej deklarácie podpísanej 2. februára 2005 na Kráľovskom zámku vo Varšave ministrami kultúry Poľska, Nemecka, Slovenska a Maďarska - Európskej siete Pamäť a Solidarita, úlohou ktorej je analýza, dokumentovanie a šírenie poznatkov o histórii XX. storočia; storočia vojen, totalitných diktatúr a utrpenia civilnej populácie.

K úlohám Európskej siete Pamäť a Solidarita patrí spojenie iniciatív predsavzatých verejnými a súkromnými inštitúciami, mimovládnymi organizáciami, vedeckými strediskami a miestami pamäti v rôznych európskych štátoch, cieľom ktorých je realizácia hlavného poslania, ktoré bolo pri vzniku tejto, tak dôležitej iniciatívy pre európsky dialóg. Európska sieť Pamäť a Solidarita má podporovať a financovať realizáciu spoločných vedeckých a vzdelávacích projektov, ktoré sa pričiňujú k poznaniu minulosti, jej pochopeniu, a tiež k budove a rozvoju európskej kultúry pamäte. Nadácia Európska sieť Pamäť a Solidarita bola ustanovená 23. augusta 2005 vo Varšave profesorom Józefom Szajnom – významným poľským tvorcom, bývalým väzňom KL Auschwitz-Birkenau.

Konferencia o miestach pamäte v strednej a východnej Európe je prvou iniciatívou zahajujúcou európsky dialóg o problémoch minulosti, ktorá sa narodila v prostredí osôb tvoriacich Európsku sieť Pamäť a Solidarita. Konala sa vo výnimočne významnom mieste - v sále zvanej Nová poslanecká snemovňa (Nowa Izba Poselska) Kráľovského zámku vo Varšave, zničeného behom II. svetovej vojny a znovu postaveného úsilím poľského národa. V tejto sále sa v roku 1791 zrodil text Ústavy 3. Mája (Konstytucja 3 Maja), ktorá ustanovila základ moderného poľského štátneho zriadenia. Je to prvý dokument tohto typu v Európe a druhý na svete po Spojených štátoch severoamerických. Ústava 3. mája uzdravila štát a dala mu solídne fundamenty.

Ako organizátori konferencie sa nepričiníme ku vzniku dokumentu tak dôležitého pre rozvoj každého štátu. Avšak čerpajúc z výsledkov práce našich predchodcov spred viac ako 200 rokov môžeme spôsobiť, že slobodná a vecná výmena názorov o rozličných problémoch spoločnej minulosti sa pričiní k uzdraveniu dialógu nevyhnutného pre budovu európskej kultúry pamäte, a tiež vytvorenia solídnych fundamentov pre tento dialóg.

Andrzej Przewoźnik (1963-2010) – historik, mnoho rokov pôsobiaci ako Generálny tajomník Rady ochrany pamäte boja a mučeníctva (Rada Ochrony Pamięci Walk i Męczeństwa). Jeden z iniciátorov Európskej siete Pamäť a Solidarita. Zahynul v leteckej katastrofe pri Smoleňsku.